Skip to main content

Michal Nagypál

Bio

Špecializujem sa na olejomaľbu, ilustrácie a sochárstvo. Moja obrazová práca zobrazuje rôzne predmety od portrétu po krajinu, od zátišia v štýle starých majstrov až cez koketovanie s experimentálnymi témami.

Som fascinovaný iluzívnym dojmom reality a moje obrazy vyjadrujú symbolický a realisticko- mystický charakter.

I specialize in oil painting, illustration and sculpture. My work depicts a variety of subjects from portrait to landscape, from still life in the style of the old masters to flirting with experimental themes.

I am fascinated by the illusive impression of reality and my paintings express a symbolic and realistic-mystical character.

Vernisáže/Openings

Kalamity/Calamities

Dnes je ťažké nájsť panenskú, človekom nezmenenú prírodu. Veľké množstvo lesov je umelo vysádzaných a obhospodárovaných s výnimkou národných parkov alebo pralesov. Nedotknuté sú možno neprístupné stolové hory či miesta niekde hlboko v oceáne, ale aj tam už našli v morskom čertovi plastové odpadky.
Záujem o ekológiu by mal byť z čista egoistického hľadiska pre človeka a jeho pohodlné žitie, zásadné. Zem doteraz prežila a bude žiť či s človekom v tak premnoženej forme alebo bez neho. To už je druhoradé.
V každom z mojich obrazov koketujem s jemne sa zjavujúcim duchom smrti. Je to nejasná predstava, ktorá číha na každom rohu. Je to niečo zásadné pre samotný život. Keď strom spadne, zhnije a stane sa využívaným humusom pre ďalší strom.

It’s difficult to find virgin, unaltered nature nowadays. A large number of forests are artificially planted and managed, with the exception of national parks or primeval forests. Inaccessible table mountains or places somewhere deep in the ocean may be untouched, but even there, they’ve already found plastics in the sea devil.
From a purely egoistic point of view, interest in ecology should be fundamental for man and his comfortable life. The earth has survived until now and will continue to live with or without man in such a multiplied form. That is secondary.
In each of my paintings I flirt with the gently appearing spirit of death. It’s a vague idea that lurks around every corner. It is something fundamental to life itself. When a tree falls, it rots and becomes usable humus for another tree.

STROMY MAJÚ OČI 2/TREES HAVE EYES 2

(English bellow)

Je možné, že keď vyjdete z domu, vidí a vníma vás vegetácia skôr ako vy ju? Ja si myslím, že áno a dokonca si o vás príroda dáva vedieť svojim vlastným jazykom, ktorému ešte úplne nerozumieme. Vedci, ktorí sa tejto problematike venujú, napríklad tvrdia, že stromy spája sieť podhubia, čo predstavuje ich “internet“. Takéto huby, ktorých je vyše sto druhov, sa nazývajú ektomykorhizne huby, pričom na jeden strom môže pripadnúť niekoľko desiatok takýchto húb.

Nad zemou komunikujú stromy skrz rôzne chemické signály, pachmi alebo zvukom – pukaním, praskaním… Stromy si tak dávajú na znamenie, či sa blíži požiar, škodca, ktorý si na nich chce pochutnať alebo lesník s motorovou pílou… A keďže ani zeleň sa nechce nechať zožrať či zničiť-bojuje. Ktovie, možno kričí o pomoc aj váš šalát, keď ho v kuchyni krájate.

Napríklad takému dubu neostáva nič iné ako pustiť do šťavnatých a sladkých čerstvých lístkov, jedovaté triesloviny, ktoré z pochutiny pre hmyz spravia to, že sa aj húsenici z trpkej chuti zroluje jazyk. Na rozdiel od ľudí sa však impulz u stromov nešíri behom milisekúnd. Čím väčší organizmus-tým dlhšie vedenie, takže to trvá ešte ďalšiu hodinu, než sa v listoch či ihličí uložia jedovaté látky a prekazia votrelcom ich hody.

Ďalším príkladom sú borovice, ktoré pomocou vône lákajú malé osičky aby ich zbavili nepriateľských húseníc. Osičky nakladú vajíčka do húseníc požierajúci strom, takže sa v nich začne vyvíjať osie potomstvo, ktoré húsenicu zvnútra kúsok po kúsku požiera.

Na druhú stranu absencia komunikácie u vegetácie môže naznačovať určitý problém (napríklad stratu podhubia) Strom je tak odrezaný od všetkého okolitého diania a je náchylnejší na choroby, prípadne sa nestihne včas obrniť proti škodcom.

Vystavené olejomaľby spájajú rastliny a ľudské zmysly- prevažne zrak- ako symbol vnímavosti vegetácie voči okoliu. Zrak je asi najdominantnejším výrazovým prostriedkom prebiehajúcej výstavy. Pre človeka je často pohľad do očí prvým kontaktom pred tým, než začne rozhovor.  Zobrazenie vegetácie s očami tak robí z pomyselne nemého lesa, vnímajúci super organizmus.
Ľudský pocit odpojenia od okolitej prírody predstavuje paradox, pretože sme jej súčasťou.

Prečo sa tak niekedy cítime a čo môžeme zmeniť aby nás napríklad taký les nevnímal ako hrozbu ?   Je potrebné ju nenechať chátrať ale starať sa aby bola čo najzdravšia, najúrodnejšia a bohatá na biodiverzitu. Pristupujme k nej minimálne ako k rovnocennému partnerovi a ona nám zabezpečí takisto prežitie, zdravie a spokojnosť.

Na konci výstavy si môžete položiť otázku: Čím môžem byť pre prírodu užitočný práve ja?

Is it possible that when you leave the house, vegetation sees and perceives you before you see it? I do think so, and even nature makes itself known to you in its own language, that we don’t fully understand yet. Scientists who are working on this issue, for example say, that trees are connected by a network of undergrowth that is their „internet“. Such fungi, of which there are over a hundred species, are called ectomycorrhizal fungi, and there are  several dozen of these fungi per tree.
 
Above ground, trees communicate through various chemical signals, smells or sound – snapping, crackling… This way, the trees signal whether a fire, a pest, is approaching, or a ranger with a chainsaw… And since even the foliage doesn’t want to be eaten or destroyed, it fights back. Who knows, maybe your lettuce is screaming for help too, when you’re cutting it up in the kitchen.
 
For example, such an oak tree has no choice but to fill its juicy and sweet fresh leaves with poisonous tannins, which will mess the insect delicacy, so caterpillars‘ tongues curl at the bitter taste. Unlike humans, however, the impulse in trees doesn’t spread in milliseconds. The larger the organism-the longer the conduction, so it takes another hour before poisonous substances are deposited in the leaves or needles and thwart the intruderstheir feast.

Another example is pine trees, which use their scent to attract small wasps to get rid of theirs
hostile caterpillars. The wasps lay their eggs in the caterpillar-eating tree, so the wasp offspring begin to develop inside the caterpillar bit by bit devours the caterpillar piece by piece.
 
On the other hand, the absence of communication in vegetation may indicate some problem
(The tree is thus cut off from all surrounding activity and is more susceptible to disease or unable to defend itself against pests in time.
 
The oil paintings on display link plants and the human senses – mainly sight – as a symbol vegetation’s receptivity to its surroundings. Sight is perhaps the most dominant expressive means of the ongoing exhibition. For humans, the sight of the eyes is often the first contact before a conversation begins.  Viewing vegetation with the eyes thus makes the imagined mute forest, a sentient super organism.

The human sense of disconnection from the surrounding nature presents a paradox, because we are part of it. Why do we sometimes feel this way and what can we change to make forest not to see us as a threat ?   It is necessary not to let it decay but to take care of it and to make it as healthy, fertile and rich in biodiversity as possible. Let’s approach it at least as an equal partner, and it will also provide us survival, health and happiness.

At the end of the exhibition, you can ask yourself a question:  How can I be useful to nature? 

Realita roršach/ Reality rorschach

(English bellow)

Séria malieb s názvom Rázcestia sa nečakane odlišuje od doterajšej tvorby autora. Ak sa pozrieme na jeho tvorbu smerom do minulosti, nájdeme surrealistické námety, realistické zátišia či krajinomaľby, ale ešte sme sa uňho nestretli s presahom do abstrakcie. Súčasná séria je pomyselným rázcestím v tvorbe a maliarskom prejave autora. Sami nevieme predpokladať vývin jeho budúceho smerovania v tvorbe- opustí svoj doterajší pohľad na maľbu alebo je táto séria špecialitou, s ktorou sa už znova nestretneme ?

Vybraná séria obrazov, založená na symetrii, sa opiera o Roršachov test osobnosti princípom zrkadlenia obrazu, nie však svojou myšlienkou. Autor vyjadruje momentum balansovania medzi rozhodnutiami človeka, ktoré sa prostredníctvom činu, nevyhnutne premenia do novej reality. Preklápaním a deformovaním niečoho, čo pred tým existovalo ako umelecké dielo iného autora, vzniká nové dielo. Zmenou formy sa mení aj obsah a významovosť diela, pričom abstraktný ráz maľby dáva divákovi priestor na subjektívny výklad a asociácie na základe jeho predstavivosti.
Divák pri lepšom skúmaní konkrétnej maľby, zaručene nájde drobné odchýlky od dokonalej digitálnej symetrie, ktorá autorovi slúžila ako podklad pre maľbu. Priložením ľudskej ruky k dielu sa matematická presnosť mení na čosi, čo je prírode bližšie, pretože príroda sa rovnako ako autor usiluje o symetriu. Pri detailnejšom pohľade na prírodu, nájdeme aj takzvané nepresnosti, ktoré menia démonickosť symetrie na pôvab prirodzenosti.

S menom autora je často spájaná jeho inšpirácia gotickými majstrami, čo opäť potvrdzuje výberom námetov pre svoje Rázcestia. Pri lepšom skúmaní zdanlivého abstraktného vzoru na plátne si môže oboznámený divák všimnúť napríklad dielo Jan van Eycka, Rogiera van der Weydena, Gerarda Davida a i. … Ucelenosť súboru spolu s pracnou technikou- vrátane techniky zlatenia, ktorá imituje náboženské ikony- Michal Nagypál potvrdzuje a obhajuje svoj seriózny postoj k tejto novej sérii.

EN
Selected work from the current series of paintings, „abstract realism“, differs rapidly from my previous work in its stylization. It is a reaction to several life and global changes that took place at the time of my painting work.
The feeling of uncertainty about the correctness of the creative direction alternates with a confident belief in the value of this series. I would say that it is a turning point for my work due to its difference.

A reality that turns into an abstraction, an appearance that has opposite sides, an idea that mirrors its meaning, an endless multiplication of the sides. The feeling of wholeness disappears as if in a state of intoxication- everything is unclear. The current understanding of reality becomes some perverted grotesque of the oil slick of the apparent ideal of beauty.

The process of painting began with the deformation of an existing work with the help of computer graphics. The subsequent blurred, Rorschach- like , newly created work provided me with the basis for completing the painting with a more traditional and close to me technique of oil painting.

Recycled parasitism- in other words- inspiration, by the Gothic works beautifully allowed me to deform, stretch and change the reality.
The symmetrical result is not pure abstraction, so the spectator can discover fragments of reality that will keep him in uncertainty between the abstract and the real part of the painting.

Vlastná kolekcia/Personal Collection