Strávil som päť mesiacov na severe, pokrytom poliami a parkmi, bludiskom ciest a samoty, všadeprítomným ,,nepretržitým morským prúdením vetra“. Dlhé noci v zime, či dlhé dni v lete, za spevu vtákov. V každodenných mystických hmlách a opare, pomaly plynúcich, sa človek vedel schovať pred svetom a stratiť sa, v hĺbke svojho Ja. Stratiť sa na motorke v neznámej krajine, prechádzať sa po plytkom mori, pozorovanie medúz, ktoré by možno pri tej vlhkosti vzduchu vedeli plávať aj nad hladinou.

EN

I spent five months in the north – covered in fields and parks, a maze of roads and solitude, the ever-present continuous sea breeze. Long nights in winter, or long days in summer, with the singing of birds. In the everyday slowly flowing mystical mists, man knew how to hide from the world and lose himself, in the depth of his Self. Getting lost on a motorbike in an unknown country, walking in the shallow sea, observing jellyfish, which might even be able to swim above the surface with the humidity of the air.